v najväčšom českom meste československa - trenčíne žila a žije početná česká komunita. okrem migrujúcich vojakov sú tam stabilní bývalí plzeňáci (škodovka). v druhej generácii ich deti chodili do slovenských škôlok, škôl, kde rozprávali slovensky, zväčša spisovne. doma s rodičmi česky. v tretej generácii sa vyskytol zaujímavý jav - malé deti na návšteve u (pra) starých rodičov "na piesku" rozprávali s českými rovesníkmi slovensky, pretože tak boli zvyknuté.
a ešte jeden jav - čech, absolvent slovenských škôl sa rozprával s neznámym slovensky. keď zistil, že náprotivok je "na úrovni", prešiel na češtinu. keď som (im, t.j. viacerým) na to poukázal, zamysleli sa.
a mnohí, ktorí sk školy neabsolvovali, slovensky nikdy nehovorili, podobne ako maďari nechceli byť "smiešni".
a ešte jeden jav - bolo potrebné napísať "návod" a keď ten výtvor dorazil do čiech, okamžite telefonovali, pretože to bolo nespisovné.